Mrazivých -10, vietor, sneh, praskajúci pod nohami. Do kopca kráča muž. Na sebe má krátke nohavice, tenisky, na chrbte malý batôžtek. Kráča svižne, pospevuje si.
Jeho meno je Wim Hof. Muž, ktorý vydržal 112 minút nahý ponorený do nádoby plnej ľadu. Muž, ktorý zabehol maratón na severnom polárnom kruhu, v kraťasoch a bez topánok.
„Tam hore bude pol metra snehu, skutočne tam chcete ísť?“, kladie nám ustarostene otázku horár sledujúc nás ako sa pripravujeme na výstup na Vápennu, tretí najvyšší vrchol Malých Karpát, nazývaný aj Roštún.
„Samozrejme, chceme!“, odpovedáme jednohlasne a pred sebou vidíme Wima.
Aké sú Malé Karpaty?
Malé Karpaty, len na skok od Bratislavy, biele ako najjemnejší púder v zime, hrajúce farbami ako expresionistický obraz na jar, osviežujúce ako sorbet zo sicílskych citrónov v lete a nabíjajúce energiou ako Red Bull na jeseň. A modré ako modranská keramika, opájajúce ako najlepší rizling alebo veltlín.
1.160 km značených turistických chodníkov, 876 značených cyklotrás, 11 sedemstoviek, 11 hradov.
Vystúpme spolu na ich najkrajšie vrcholy, Vysokú a Vápennú!
Vápenná sa dvíha medzi obcami Sološnica a Plavecké Podhradie, Vysoká nad obcou Kuchyňa.
Dve najkrajšie malokarpatské sedemstovky
Cestou k Vápennej pozdravíme Malú Vápennú, južné zakončenie skalnatého brala. Hrebeň medzi Vysokou a najvyššie položeným hradom Malých Karpát Ostrým Kameňom pripomína Malú alebo Veľkú Fatru s krásnymi skalnými stenami, ďalekými výhľadmi, bizarnými tvarmi vetrom poskrúcaných stromov, krasovými útvarmi, s čarokrásnou flóra, kde sa na oblohe vznáša sokol a kde sa v jaskyniach skrývajú netopiere.
Alebo si vyskúšame cestu okolo Plaveckého hradu, na jeho skale vyskúšame svoju odvahu, spod padáka si pozrieme Pohanskú, najväčšie objavene keltské sídlo na Slovensku.
No a cestou na Vysokú budeme míňať stádo kráv, cez cestu nám prebehnú zvedavé srny, z trávy budú vytŕčať uši zajaca, lesom okolo prastarých stromov sa dostaneme až k vrcholovému drevenému krížu a krásnym výhľadom, ktoré nám vyrazia dych a potešia dušu pri východe slnka.
Na jar budeme obdivovať lány snežienok a medvedieho cesnaku, pomedzi stromy presvitajúce slnečné lúče, ukazujúce cestu na vrchol, kde sa odkrývajú výhľady do divokej diaľky na vlniace sa kopčeky, zelené ako smaragd, mäkké ako perina.
V lete sa les zmení na chladivý tieň a až na vrchole ostré slnko a vždy prítomný vietor nasvetlia diaľku a ukážu Viedenské Alpy. Jesenné slnko zažiari farbami a pomalými pohybmi.
A zima prikryje všetko bielym snehom, v lese zavládne ticho a tma. Pomalými a skúmavými krokmi sa posunieme smerom nahor, až sa pred nami objaví nádherne snehové kráľovstvo. Kde sa sneh bude ligotať a stromy budú pokryté plyšom. A keď dvihneme hlavu, blankytná obloha nám ukradne všetky slová.
Každý nový deň je nový začiatok
A potom zostúpime do obce Doľany a ochutnávajúc to najlepšie malokarpatské víno, sa zahľadíme do nového dňa. Pretože každý nový deň je novým začiatkom.
A budeme sa rozprávať o cieľoch, o Wimovi a jeho posúvaní hraníc zdolávaním chladu.
Budeme sa baviť o pokladoch ukrytých pred našimi dverami. A rozhodneme sa necestovať až k pyramídam.
A potom opäť si obujme turistické topánky alebo snežnice, vezmeme do rúk turistické palice a vydáme sa na Vysokú a Vápennú. Hlavne v zime je zdolávanie hôr magické. Pretože limitom nie je obloha, ale naša myseľ. A kamkoľvek pôjdeme, čokoľvek budeme hľadať, na konci nájdeme seba. Alebo nasledovníkov Wima Hofa, ktorí sa ponárajú do kadí plných ľadových koniec, alebo stúpajú striedmo oblečení na vrcholky hôr.
Chceš sa s nami pripraviť na výstupy v Malých Karpatoch? Kontaktuj nás a rezervuj miesto na jednom z našich kempov: Kontakt