Boli sme asi 200 m pod vrcholom, keď sme zistili, že nestúpame na Vlčinec, ale na Vápeč. Také sú Strážovské vrchy.
Hovorí sa, že keď v nich do 15 minút nenájdete ďalšiu značku, vráťte sa k tej predchádzajúcej.
Ináč sa stratíte.
Strážovské vrchy nemajú súvislý hrebeň.
Sú tvorené pestrou mozaikou rôznych tvarov, ostrých vápencových útesov, okrúhlych homoľovitých kopcov, a kopcov rozhádzaných akoby bez ladu a skladu
Ale pozor, nie sú to len také kopce. Sú to poctivé hory s poriadnym prevýšením, ktoré vám dajú zabrať.
Aká je cesta na Vápeč?
Na Vlčinec sme nevystúpili, ale na Vápeč sme sa vrátili.
Bol to ten jeden z prvých jarných dní, keď je slnko ešte zubaté a slabé, ale aj tak dostatočne silné na to, aby nás nenechalo dlho spať.
Lyžiarske stredisko Homôľka je jeden zo štartovacích bodov. A keď sa tam konajú motocyklistické preteky, cesta sa premení na hlučnú motorkársku dráhu.
Lúka ako predsieň lesa sa zelenala pred nami.
A keď pred nami utekali plaché divé prasiatka s prasnicou, vedeli sme, že príroda sa prebudila.
Pokračovali sme bukovým lesom, ktorý sa so stúpajúcou výškou menil na les zmiešaný.
Cesta na Vápeč je premenlivá, mierna prechádzka sa strieda s miernym výstupom.
A tesne pod vrcholom sa všetko úplne zmení, a pred vami sa objaví takmer vysokohorský, strmý a exponovaný terén.
Čo skrývajú Strážovské vrchy?
Mnoho superlatívov pozbieral 956 metrový Vápeč, nevysoký, útly vrchol strácajúci sa medzi ostatnými vrcholmi Strážovských vrchov.
Vyzerá ako skalné mesto, pripomína fatranské Rozsutce alebo tatranský Sivý vrch.
Má také zvláštne kúzlo a tajomstvo. Ako takmer každý zo strážovských vrcholov. A dá vám zabrať.
Prevýšenie z Hornej Poruby je až 500 m, celkom makačka a výzva, ale stojí to za to.
Zo skalnatej špičky je výhľad na Biele Karpaty, aj moravské Javorníky, aj na kráľa Strážovských vrchov, Strážov
A na zaujímavé a úzke doliny. A v nich ukryté rázovité dedinky.
Návštevnosť je tu nízka, často tu môžete byť úplne sami, len so svojimi myšlienkami a výzvami.
Sami sa tu môžete stratiť.
Alebo stretnúť medveďa.
Výnimočné sú tu minerálne pramene. Tie v Trenčianskych Tepliciach a ich liečivú silu objavili už lovecké národy Kvádov a Markomanov. A poznali ich zrejme i rímske légie.
A jedinečné sú tu stredoveké hrady.
Trenčín, s rímskym nápisom na hradnej skale a Studňou lásky.
Bojnice, s Lipou kráľa Mateja. Alebo Uhrovec, ktorého krásna a udatná hradná pani v čase obliehania hradu tureckými vojskami v šíku vojakov rozoznala veliteľa a jedným jediným výstrelom ho skolila k zemi.
Ako je to s výzvami?
V Uhrovci štartuje a končí Strážovská výzva.
160 km beh vrcholmi a dolinami Strážovských vrchov s prevýšením + 8.711 m.
Ak ho zvládnete za 44 hodín, dostanete medailu.
A ak nie, nevadí. Aj tak vás ovládne ten elektrizujúci pocit víťazstva a zdolania výzvy. Samého nad sebou.
Aké sú naše výzvy?
Ktoré sú akurát a ktoré sú už príliš veľké sústo?
Hovorí sa, že ak dobrodružstvo trvá viac ako týždeň, už je to príliš.
A ktorá výzva je príliš?
Chceš začať športovať a viac aktívne a zdravo žiť? Rezervuj si miesto na jednom z našich kempov: Kontakt