2:30 ráno. Spali sme len pár hodín a cestovali dve hodiny, aby sme sa ocitli na obrovskom parkovisku uprostred mystického ostrova Bohov, Bali. A v tme nad našimi hlavami sme tušili siluetu posvätnej hory, sopky Batur. Potriasli sme si ruky s Wayan, našou sprievodkyňou. Wayan býva v susednej dedine. Viac ako desať rokov sprevádza turistov v tme, niekoľkokrát do týždňa, aby videli to nádherné divadlo, východ slnka.
A tak sme sa vtedy pridali k zástupu turistov, aby sme vo výške 1.770 m pozorovali východ slnka. Na jednej z dvoch balinézskych aktívnych sopiek, na sopke Batur, kde vraj sídlia Bohovia.
Dva roky neskôr.
Opäť sme v horách. Tento krát na Slovensku.
V oblasti stredoslovenských vulkanických hôr. Na území vyhasnutého stratovulkánu, ktorý mal niekedy priemer viac ako 50 km a bol jeden z najväčších v Európe.
Je to skutočne poeticky a mýtický kraj.
Kraj, kde pravekí ľudia sedeli okolia ohňa a klebetili.
Možno aj o tajomnom Vale Obrov, Fossa Giganteum, dlhým viac ako 60 km, ktorý vraj vybudovali čerti.
Je to kraj s pyšným a tajomným hradom, ktorý aj napriek tomu, že odolal nájazdom Tatarov a Turkov, sa zmenil v ruinu.
Kraj striebra a odvážnych baníkov, ktorí pred fáraním pod zem drali lavice najstaršej Banskej akadémie vo vtedajšom Uhorsku.
Štiavnické vrchy. Vzdialené 180 km od Bratislavy.
A ich dominanta. Sitno. Záhadný a legendami opradený vrchol vysoký 1.009 m, umiestnený vraj pri bráne do pekla.
Vedie k nemu sympatický chodník, ktorý štartuje pri tajchu Počúvadlo, ktoré kedysi patrilo do sústavy vzájomne prepojených viac ako 60 tajchov s dĺžkou 100km, umelo vybudovaných jazier, kde sa zhromažďovala dažďová voda, ktorá bola pri banskej ťažbe, kde nepostačovala ľudská ani zvieracia sila, nevyhnutná.
Pokračuje lesom cez Tatársku lúku, kde údajne v stane turecký paša vymýšľal stratégiu ako dobiť Sitniansky hrad.
Dvíha sa k 300 dreveným schodom pomedzi andezitové bralá a Elovu štrbinu.
Až končí na plošine, kde v starej chate ožívajú príbehy.
Započúvajme sa do rozprávania biológa Andreja Kmeťa o herbáriu so 72.000 druhmi rastlín a 300 druhov ruží.
Buďme centrom príbehu Dr. Téryho o založení druhého najstaršieho turistického klubu v Európe a vyznačení úplne prvého turistického chodníka v Európe. Už v roku 1864.
Nechajme k sebe z útrob Sitna doliehať hlasy statočných, no znepriatelených rytierov , ktorí v skale spia, a povráva sa, že každých 7 rokov jeden z rytierov vyjde na povrch a pozrie sa, či je ich čas, pretože v čase najväčšieho ohrozenia slovenského národa skala bojovníkov uvoľní, aby odčinili svoj starý hriech a obránili ľud, ktorý na nich dodnes spolieha.
Začítajme sa do slov Goetheho o hľadaní pokladu v podobne nekonečného poznania.
Pretože Sitno by mohlo byť miesto, kde Faust stretol Mefistofela a zapredal mu svoju dušu za získanie večnej mladosti a poznania. Rovnako ako zapredali dušu diablovi hľadači pokladu ukrytého za zlatou branou Sitnianskeho hradu.
Chceš sa s nami pripraviť na náročné výstupy? Rezervuj si miesto na našom kempe: Kontakt
