Keď sme sa minulé leto vybrali na Liptov, nevedeli sme, čo nás čaká, bola to pre nás rovnica s mnohými neznámymi.
Vtedy sme za týždeň nachodili 100 km.
Objavili sme Vlkolínec.
Kde zostal stáť čas
Ak niekde zostal čas stáť, tak presne na tomto mieste, kde sú tie malé farebné drevenice obkolesené hlbokými lesmi, v ktorých vlci vládnu svojim svorkám, medvedice obháňajú svoje mláďatá a modrú oblohu brázdia majestátne orly.
Tu vás okná otvorené dokorán priam pozývajú, aby ste drzo nahliadli dnu. A keď záclona hompáľajúca sa vo vetre odkryje výhľad, uvidíte pec a na nej hrniec. V rohu v starom hojdacom kresle bude sedieť žena a bude čítať knihu.
Pred susedným domom budú na lavičke sedieť dvaja starci. A budú len tak rozmarne fajčiť fajku a klebetiť, až budete mať chuť sadnúť si na chvíľu k nim. Možno vám rozpovedia príbeh aj o tých vlkoch, podľa ktorých je Vlkolínec, ležiaci vo výške 700-800 m pomenovaný. Bol prvýkrát spomenutý v roku 1376 a spomína sa často, veď sa dostal až na zoznam UNESCO.
Na tomto mieste nenarazíte na cestu, elektrinu alebo vodovod.
Toto miesto sa stratilo v časoch dávno minulých.
Je známe, a predsa tak trochu neznáme.
A keď sme sa potom vydali cestou cez bukovo-dubové lesy, ktoré si vo vyšších polohách zachovali pralesný charakter, dostali sme sa až k ústiu doliny. A tu už z diaľky k nám doliehal zvuk zvoncov pasúcich sa oviec, ktoré naháňal nezbedný biely pes.
A pri tomto zvuku sme objavovali Čutkovskú dolinu.
Aká je Čutkovská dolina?
V jej strede sa kľukatí náučný chodník dlhý 6,1 kilometra. Zastavili sme sa pri každej z jeho 10 tabúľ, prebehli cez 6 mostíkov, oddýchli si na jednej z troch lavičiek. Až sme sa strmým svahom vybrali k 24 metrov vysokému Jeleniemu vodopádu. Šum padajúcej vody sa niesol lesom a ukazoval nám cestu cez mokré a šmykľavé kamene. Keď sme sa ocitli tesne pred ním, opäť nás obkolesil pokoj lesa.
Ale my sme pokračovali ďalej až do 64 metrov dlhej tiesňavy zvanej Za dierou. Vznikla deštruktívnou silou vody Čutkovského potoka, ktorá si našla svoju cestu cez odolné vápence a dolomity a vytvorila tak tento zaujímavý kaňon, domov vzácnych machov či papradín.
Najkrajší slovenský vodopád
A objavili sme kúpele Lúčky, len na skok od Čutkovskej doliny. V ich strede sa nachádza najkrajší slovenský vodopád. Voda tu hlučne padá z výšky 12 m do malého jazierka. Táto miniatúrna travertínová kaskádová Niagara je jedným z 200 vodopádov na Slovensku. Pohľad na jeho silu lieči telo a upokojuje dušu, rovnako ako takmer 1.300 slovenských minerálnych prameňov.
A tam kde sa Veľká Fatra stretáva s Nízkymi Tatrami, sme v tieni stromov objavili drevený kostol.
Kostol v tieni stromov
Kostol, ktorý bol postavený bez použitia jediného klinca a len s bočným vchodom. Kostol vo Svätom Kríži je jedným z piatich zachovaných artikulárnych kostolov na Slovensku a je to jedna z najväčších drevených stavieb v Strednej Európe. Bol postavený tesárom, ktorý nevedel ani čítať ani písať. Jeho pôdorys s dĺžkou 43 m má podobu kríža.
A keď sme vstúpili dnu, opäť nás obklopilo ticho, len svetlo mäkko dopadalo na drevené barokové zariadenie. Keď sme na chvíľu zatvorili oči, videli sme pre sebou slovenského Pavarottiho, Petra Dvorského a započúvali sme sa do jeho magnetizujúceho hlasu, ktorý sa jemne odrážal od stien.
Minulé leto sme objavili tento kraj, pokojný, známy aj neznámy.
Veľká Fatra je jedno z najväčších a najvyšších slovenských pohorí. V západnej časti nájdete pôsobivé skalné scenérie, skalné mestá, okna, previsy, vodopády a jaskyne. Skaly sú zdobené plesnivcami a provosienkami, v povetrí krúžia orly, na odľahlých skalných stenách hniezdia muráriky.
Hlavný hrebeň je odlesnený kvôli paseniu oviec a kráv.
Tu sa rozprestierajú rozľahlé zelené lúky, na jar pokryté fialovým kobercom šafránu, v lete zase bielou veternicou narcisokvetou a žltohlavom najvyšším.
Tu rastie tu viac ako 1.000 druhov rastlín a v trávach sa schováva viac ako 3.000 druhov bezstavovcov.
Modré zóny
Môže to byť čerstvým vzduchom, bezstarostnosťou, čerstvou zeleninou, kozím mliekom alebo družným životným štýlom. Alebo to môže byť hornatým terénom, či dokonca prírodnou radiáciou, ktorá uniká z blízkych hôr?
Obyvateľ Ikarie Stamatis Moraitis si ale myslí, že je to vo víne.
Ostrov Ikarus je jednou z modrých zón dlhovekosti.
Keď sa Héktor García a Francesc Millares vybrali skúmať modré zóny na japonskom ostrove Okinawa, zistili, že kľúčom dlhovekosti je „ikigai“, zmysel života.
Život vo Veľkej Fatre a Vlkolínci plynie pomaly. Tu sa je do polosýta, na priedomí domov sa budujú vzťahy a pohyb hornatým terénom je prirodzenou súčasťou života. V 35 domoch žije asi 40 obyvateľov, mnohí z nich sú už 80-tnici.
Je slovenskou modrou zónu Vlkolínec?
Možno áno.
My sa tam určite vrátime. Veď chceme zistiť, či japonské slovo „sinrin-joku“ alebo „kúpanie sa v lese“ by mohlo byť aj slovenským.
Chceš objaviť kód večnej mladosti, krásy, zdravia a sily? Rezervuj si miesto na jednom z našich kempov: Kontakt
Vodopád Lúčky
