V roku 2019 sme si dali výzvu.
Že vystúpime na všetky najvyššie vrcholy slovenských pohorí.
Pri počte takmer 55 pohorí by to znamenalo každý týždeň jeden poriadny výstup.
Zvládli sme asi pätinu.
Tá väčšia časť na nás ešte len čaká.
Výstupy na najvyššie pohoria, splavovanie najdlhších riek, a raftovanie tých najdivokejších.
Najrýchlejší beh.
Najviac víťazných segmentov na Strave.
Naše ciele sa premenili na súťaženie.
Na zbieranie zážitkov s prívlastkom NAJ.
Niekedy možno prekvapia aj menšie ciele.
Aj nižšie vrcholy.
Ako Rokoš v južnej časti Strážovských vrchov.
Dole pri mori bolo takmer 35 stupňov.
Vybrali sme sa schladiť do čiernohorského národného parku Lovcen.
Tam nás čakalo príjemných 25.
Keď sme sa vybrali na Rokoš, tiež bolo horúco.
A teploty sa pri výstupe do prudkého kopca ešte akoby stupňovali.
Bol krásny letný deň.
Slnečné lúče sa ligotali na hladine priehrady Nitrianské Rudno, ktorá je rajom pre rybárov a plavcov z celého okolia.
A my stúpali na Rokoš.
Nevieme, čím to je, ale takéto nenápadné vrcholy nás vedia najviac potrápiť.
Stúpali sme zmiešaným lesom, v ktorom rastie vedľa seba borovica lesná i dub plstnatý, čo vytvára prelínanie horskej a xerotermnej vegetácie.
A keď sme si mysleli, že už sme na vrchole, objavilo sa pred nami ďalšie stúpanie.
A tak sa to opakovalo niekoľkokrát.
Postupne sme sa dostali na malý hrebeň.
Tu slnko pálilo ešte viac a opieralo svoje lúče do rozvoniavajúcich borovíc.
Opäť sme sa cítili ako v Čiernej Hore.
Rokoš je takmer neznámy, pritom ide o unikátnu prírodnú lokalitu. Vyznačuje sa prekrásnou divokou prírodou. Jeho strmé a rozoklané úbočia sú domovom mnohých vzácnych druhov rastlín a živočíchov. V húštinách sa tu schováva rys ostrovida, ktorému robí spoločnosť medveď hnedý.
Rastú tu vzácne orchidey.
A nad nim mihotajú malými krídlami farebné motýle.
Je to panenský kút Strážovských vrchov.
Každý z ich vrcholov má isté kúzlo a závan tajomna.
Niektorý dá zabrať viac, iný zase menej.
Rokoš zabrať dá.
A predstav si, že ani neposkytuje výhľady!
Avšak na juhovýchod od neho je výhľadová skala, odkiaľ môžete obdivovať Nitrianske Rudno, Predný Rokoš, ale aj pohorie Vtáčnik, a dokonca Veľkú Fatru.
Strážovské vrchy sú vyššie ako Malé Karpaty alebo Považský Inovec.
Tu už listnaté stromy podávajú ruky ihličnatým.
Tunajšie lesy sú hlboké. Ale aj nekonečne zelené ako tie malokarpatské alebo tribečské.
A voňavé ako tatranské.
Často tu budete úplne sami.
Len so svojimi myšlienkami a cieľmi.
Keď sme stáli na štarte prvého polmaratónu, náš cieľ bol ho dokončiť.
Hrdo prebehnúť cieľovou rovinkou.
Prebehnúť.
Nie prekráčať.
A to sa nám podarilo.
Odvtedy sme tých polmaratónov zabehli niekoľko.
Prvý malý cieľ sa stal súčasťou cieľov väčších.
Pretože každá cesta začína prvým pomalým a skúmavým krokom.
Taký je aj každý jeden výstup.
Výstupy vo veľhorách ako Alpy sú očakávane náročné.
Ale očakávaš náročnosť v Strážovských vrchoch?
Tieto nenápadné a zdanlivo nevysoké hory vedia prekvapiť aj potrápiť.
Ich krása je skromná.
Nečakaná. Ako neobrúsený diamant.
Aj tu môžeš veľa nastúpať.
Aj tu sa môžeš pripraviť na veľké výstupy.
Aj tu sa z tých najmenších cieľov môžu stať tie najväčšie.
Začať môžeš práve na Rokoši.
Presne tu, v tichu, môžeš na chvíľu zastať, vtedy uvidíš všetko jasnejšie a zreteľnejšie.
Chceš začať športovať a viac aktívne a zdravo žiť? Rezervuj si miesto na jednom z našich kempov: Kontakt
