„Nie je to vôbec prešliapané, ja sa vraciam,“ povedal nám jeden pán, ktorého sme stretli cestou na vrchol Šíp, nad obcou Stankovany.
„Fakt tam chcete ísť?“ dodal.
V takýchto momentoch sa len pozrieme na seba. A hovoríme si, kedy keď nie teraz.
Často počúvame otázky: „Vy sa nebojíte chodiť samé po horách?“ alebo „Vládzete?“
Nie, nebojíme sa.
Áno, vládzeme.
Aj na Šíp sme sa rozhodli ísť.
Ale nevyšli sme až na vrchol.
Kvôli zlým snehovým podmienkam sme sa otočili tesne pod ním.
Nevyšli sme ani na Flochovú. Ani na Klin.
Pretože hory nás okrem vytrvalosti učia aj trpezlivosti.
A na niektoré výstupy si jednoducho musíme počkať. To kedy, keď nie teraz, môže byť aj neskôr.
Šíp je epický a bralnatý vrchol.
Mohutne sa vypína sa nad obcou Stankovce až do výšky 1.170 m a keď otáča svoju tvár k slnku tieni časť Veľkej Fatry a krásnej liptovskej prírody.
Asi 6 km výstup prevažne ihličnatým lesom s prevýšením 830 m vás privedie až na vrchol. A tam pri kríži sa poriadne nadýchnete, aby ste mohli obdivovať divokú krásu Veľkej Fatry, zdanlivo blízky odlesnený Stoh a kamenný Veľký Rozsutec, jedny z dominánt Malej Fatry, a dokonca aj slovenské veľhory Vysoké Tatry. A pod vami si budú podávať ruky rieky Váh a Orava, na hladinách ktorých sa bude odrážať slnko tak silno, že jeho jas uzriete aj z výšky. Budete pokračovať cez Zadný Šíp alebo ten pravý Šíp, keďže šípsky masív je vlastne dvojvrchol, okolo početných puklín a jaskýň až do malebnej osady Podšíp. A tu medzi drevenicami sa bude rozprávať vietor o rodinách, ktoré tu žili v drsných podmienkach pred takmer 200 rokmi. A keď zatvoríte oči ovanie vás tá ospalá atmosféra takmer zabudnutých časov, ktoré odvial vietor s čiastočkami prachu.
Na vrchol Šíp sme nevystúpili.
Ale pokúsili sme sa o to.
Keby sme to neboli skúsili, nevedeli by sme, aké to je.
Ľudia nakoniec viac ľutujú veci, ktoré chceli spraviť a nespravili, než tie, ktoré nechceli spraviť a spravili.
Niektoré rozhodnutia možno potrebujú čas, ale väčšina nie, jednoducho je potrebné sa rozhodnúť a ísť.
A keď sa to nepodarí, skúsiť to ešte raz.
Nie sú to práve tie zlé a nepodarené momenty, ktoré nás posúvajú vpred?
Veď každý pokus začína zvedavosťou a nadšením.
A končí vytrvalosťou.
Alebo omylom.
A ďalším pokusom.
Pokusy by mohli byť ako nevypovedané slová. Ale nie sú.
Bez nich by sme sa nikdy nedostali k cieľu. A k nemu nemusíme dobehnúť, môžeme aj dokráčať.
Chceš začať športovať a viac aktívne a zdravo žiť? Rezervuj si miesto na jednom z našich kempov: Kontakt
